ROZHOVOR O NAIVE

20.12.2019

Dňa 10.9.2019 otvorila vernisáž druhý ročník medzinárodnej výstavy naivnej (insitnej) tvorby na Slovensku NAIVA BRATISLAVA2019. Výstavu zorganizovalo občianske združenie "ART 40" a konala sa od 10.septembra do 29. septembra 2019 priamo v centre Bratislavy, v budove Primaciálneho paláca.

O výstave a naivnom umení sa rozprávala kurátorka výstavy Bea Bystrická s Adžanou Modlitbovou, riaditeľkou ART 40 a autorkou projektu NAIVA BRATISLAVA.

Na úvod otázka "Prečo vznikla NAIVA BRATISLAVA?"

Dôvodov bolo niekoľko. Na Slovensku existuje dostatočný priestor venovaný neprofesionálnej výtvarnej tvorbe, aj cez organizovanie súťažných prehliadok
v rámci osvetových a kultúrnych stredísk (známe pod názvom "Výtvarné spektrum" alebo "Amatérska paleta"). Tieto podujatia však predstavujú širokú platformu všetkých výtvarných štýlov, ktorým sa neprofesionálni výtvarníci venujú. Ucelená kolektívna výstava výlučne insitnej, naivnej tvorby na Slovensku však chýbala.

A čo medzinárodné výstavy insitného umenia, ktoré sa konali v minulosti na Slovensku?

Áno, Slovensko bolo tým známe. Mali sme medzinárodnú výstavu insitnej tvorby "INSITA", čo bol prestížna udalosť na poli naivného umenia minimálne v Európe. Ale už takmer 10 rokov sa v tejto tradícii nepokračuje. A to je aj ďalší z dôvodov. Počas ostatného obdobia som nadobudla dojem, že naivnému umeniu na Slovensku sa venuje veľmi málo priestoru, dokonca ustupuje zo svojich pôvodných pozícií (čoho aktuálnym prejavom je napr. zrušenie jedinej stálej expozície naivného umenia SNG v Schaubmarovom mlyne v Pezinku a jej nahradenie expozíciou venovanou
súčasnému profesionálnemu umeniu a dizajnu).

Čo si máme vlastne pod naivným umením predstaviť?

Je to výnimočný druh umenia, zaujímavý fenomén kvôli svoje neuchopiteľnosti a náročnej popísateľnosti. O jeho definíciu sa pokúsil prvý propagátor tohto umenia na Slovensku, kurátor a kritik Štefan Tkáč, už v od roku 1960, zavedením pojmu "insitné umenie". Vychádzal z latinského slova INSITUS, čo znamená vrodený, úprimný, inštinktívny, neškolený. Tento pojem naozaj dokonale vystihuje podstatu insitného, naivného umenia, ktoré akoby tu vždy bolo. Insitný umelec načúva svojim emóciám, počúva príkazy svojej tvorivosti, uprednostňuje intuíciu pred rozumom a rozvíja svoju imagináciu.

Ako si prišla na myšlienku oživiť tradíciu výstav naivného umenia?

Patrím tiež medzi insitných výtvarníkov a konfrontácia s tvorbou iných insitných výtvarníkov bola pre mňa vždy veľkou inšpiráciou. No a keď som videla, že v zahraničí sa venuje naivnej tvorbe oveľa viac priestoru, ako keby naivné umenie prežívalo svoju renesanciu, chcela som niečo podobné pre výtvarníkov aj na Slovensku. Myšlienka zorganizovať výstavu a otvoriť ju verejnosti, aj tej zo zahraničia, dozrievala dlhšie, celkovo asi 2 roky.

Prvá výstava NAIVA BRATISLAVA bola v roku 2018. Aká bola?

Minuloročný úvodný ročník medzinárodnej výstavy insitného umenia NAIVA Bratislava vznikol z čistého nadšenia s cieľom dať priestor príbuzným dušiam naivných umelcov. Námaha stála za to, reakcie verejnosti boli úžasné a na výstave sme prezentovali 13 výtvarníkov z 3 krajín.

Už prvý ročník si organizovala s tým, že bude mať pokračovanie?

Pravdu povediac, netušila som aký a či vôbec nejaký ohlas bude výstava mať. Ale pokračovať v tom bol môj sen. Dúfala som, že sa nám podarí zviditeľniť naivné umenie na Slovensku a možno aj nadviazať na prerušenú medzinárodnú výstavnú tradíciu prehliadky naivného umenia v Bratislave.

Je to na dobrej ceste, druhý ročník výstavy je za nami.

Áno, záujem umelcov a verejnosti o výstavu napovedá, že nie sme v našom presvedčení osamotení. Tento rok sme preto mohli po výbere z viac ako 150 prihlásených obrazov predstaviť 124 vystavených diel 41 insitných umelcov z 11 krajín. Výtvarníkov nielen zo Slovenska, Česka, Poľska, Srbska a Rumunska, ale aj z Talianska, Španielska, Nemecka, Fínska, Grécka a Írska.

Povedz nám viac o samotnej výstave. Ak by sa jej chcel niekto zúčastniť, je to možné?

Výstava je určená pre súčasných naivných výtvarníkov nad 18 rokov a je otvorená pre všetky krajiny. Podrobné podmienky účasti zverejňujeme na našej webovej stránke www.naivabratislava.sk
Kritériom účasti je, aby išlo o obrazy kvalifikovateľné ako naivné, insitné umenie. Preto je pri zaslaní prihlášky na výstavu vyžadované doloženie fotografií prihlasovaných diel, aby vedel organizátor rozhodnúť o akceptovaní diel na výstavu. Tento prvotný výber je dôležitou garanciou, aby vystavované diela skutočne predstavovali súčasnú naivnú tvorbu. Akceptované diela následne posudzuje odborná porota a rozhoduje o udelení Hlavnej ceny výstavy.

Čo znamená získanie HLAVNEJ CENY?

NAIVA BRATISLAVA je súťažná prehliadka obrazov a okrem toho, že víťaz HLAVNEJ CENY získa ocenenie svojej práce z odborného hľadiska, táto cena mu dáva príležitosť vytvoriť alebo poskytnúť obraz, ktorý bude motívom výstavy v nasledujúcom roku. Bude na všetkých propagačných materiáloch k výstave, plagátoch, pozvánkach, jednoducho výtvarník bude prednostne zviditeľnený. Motívom tohto ročníka výstavy bol obraz Františka Huberta zo Slovenska, víťaza HLAVNEJ CENY NAIVA BRATISLAVA 2018. Tento rok odborná porota vyberala z viac ako 150 prihlásených diel a udelila HLAVNÚ CENU umelkyni z Grécka - Poli Kanistra, ktorej obraz bude zase motívom výstavy v roku 2020.

Kto tvorí odbornú porotu?

Našim prioritným záujmom je čo najvyššia objektivita hodnotenia, a preto sa snažíme o vyváženosť odbornej poroty. Obidva ročníky sme mali trojčlennú odbornú porotu, ktorej zloženie sme vyberali vzhľadom na charakter tohto druhu umenia. Jedna členka poroty je neprofesionálna výtvarníčka, jedna členka poroty je riaditeľka detského centra a predseda poroty je akademický maliar a výtvarný pedagóg.

Všimla som si, že bola udelená ešte aj Cena za príbeh a Cena verejnosti.

Áno, Cena za príbeh bola tento rok udelená prvý-krát. Túto cenu nevyberala odborná porota, ale členovia občianskeho združenia "ART 40". Neposudzovali sa odborné kritériá, ale príbeh ukrytý v obraze. Získala ju výtvarníčka zo Slovenska - Ľudmila Gašparíková. No a počas celej výstavy prebiehalo aj hlasovanie o CENU VEREJNOSTI, v ktorom každý návštevník výstavy mal možnosť dať hlas obrazu svojho srdca. Naivné umenie je zrozumiteľné pre každého a my chceme počúvať hlasy návštevníkov. Najväčší počet hlasov od verejnosti získal výtvarník zo Slovenska - Rado Jarábek. Odmenou pre víťazov všetkých ocenení je garantovaná prezentácia ich tvorby v nasledujúcom ročníku výstavy.

NAIVA BRATISLAVA teda bude pokračovať?

Verím, že áno. Už prakticky chystáme tretí ročník. Výstavu organizujem v rámci občianskeho združenia "ART 40", teda všetko funguje na zanietení a dobrovoľníckej práci ľudí a nadšencov okolo nášho združenia. Do organizačných prác sa zapája celá moja rodina a priatelia, bez nich by sa toto všetko nemohlo uskutočniť.