Rozhovor s Ľudmilou Gašparíkovou 

Na medzinárodnej výstave NAIVA BRATISLAVA sa jej meno opakovane spája s významnými oceneniami. Najprv získala CENU ZA PRÍBEH a minulý rok aj najvyššie ocenenie výstavy – HLAVNÚ CENU. Jej obrazy zaujmú nielen výtvarným spracovaním, ale aj schopnosťou rozprávať príbehy a vytvárať neopakovateľnú atmosféru.

V rozhovore sme sa rozprávali o jej ceste k umeniu, o tom, ako sa formovala jej tvorba, kde hľadá inšpiráciu a čo stojí za svetom, ktorý prenáša na plátno. Nazreli sme tiež do zákulisia jej tvorivého procesu a do príbehov, ktoré sa ukrývajú v jej plátnach.

Aká bola tvoja cesta k umeniu?

Moja výtvarná cesta sa začala ešte v ranom detstve. Vyrastala som v podnetnom rodinnom prostredí, obklopená knihami. Kým som nevedela čítať, listovala som si v detských knižkách a prezerala obrázky. Obdivovala som najmä ilustrácie Jaroslava Vodrážku. Keďže som rada kreslila, pokúšala som sa ich napodobniť. Neskôr ma rodičia zapísali do Ľudovej školy umenia v Žiline, kde som získala základné zručnosti v kresbe, maľbe, grafike a modelovaní. Zásluhou výborných pedagógov môj vzťah k výtvarnému umeniu nadobudol hlbší rozmer. Dokonca som uvažovala vydať sa umeleckým smerom. Na gymnáziu ma však bavili cudzie jazyky, a tak som sa rozhodla študovať angličtinu a ruštinu na filozofickej fakulte. Po ukončení štúdia som tridsaťpäť rokov pracovala ako učiteľka na Katedre jazykov Žilinskej univerzity. Samozrejme, na výtvarné umenie som nezanevrela. No v tom období som pre pracovnú vyťaženosť a rodinné povinnosti bola iba obdivovateľkou. Po odchode do dôchodku sa mi otvorili nové obzory. Mala som viac času, slobody a priestoru na plnenie si snov. Intenzívne som sa začala venovať tomu, čo ma baví a napĺňa. A tak som sa po rokoch opäť vrátila k mojej detskej záľube. Pri maľovaní a kreslení relaxujem, zároveň čerpám životnú energiu. Je to pre mňa aj forma sebarealizácie a duchovného rozvoja. Čiže tvorím predovšetkým z vnútornej potreby a pre vlastné potešenie. V kútiku duše si však želám, aby moje obrazy potešili aj iných ľudí.

Počas svojej výtvarnej cesty si určite spoznala mnohých ľudí, ktorí sa venujú umeniu z čistej vášne. Stretávaš sa aj s tvorcami, ktorí objavili svoj talent alebo si našli cestu k umeniu až v neskoršom veku?

Už dvanásť rokov som členkou Klubu neprofesionálnych výtvarníkov v Žiline. Je to miesto, ktoré poskytuje priestor nielen na tvorivý dialóg, ale aj na prezentáciu vlastnej tvorby na výstavách. Každoročne sa zapájam do výtvarných súťaží (Výtvarné spektrum, Tvorba, NAIVA BRATISLAVA, INSITA PRAHA), kde som získala niekoľko ocenení.

Ocenenia, ktoré si získala na domácich i medzinárodných prehliadkach vrátane našej výstavy NAIVA BRATISLAVA, sú dôkazom, že naivné umenie má stále silu zaujať. V čom vidíš jeho najväčšiu hodnotu a výnimočnosť ako autorka?

Keďže nemám akademické výtvarné vzdelanie, netrúfam si kompetentne posúdiť, čo presne je naivné umenie. Na dielach naivných umelcov sa mi najviac páči živá farebnosť, hravosť, humor, sloboda výrazu a autentickosť. Hoci každý z autorov má svoj osobitý pohľad, prejav, štýl, podľa mňa majú jedno spoločné. Z ich obrazov vyžaruje radosť, pohoda a harmónia. Vzletne by som povedala, že naivný umelec maľuje nielen štetcom, ale aj srdcom.

Kde čerpáš inšpiráciu na tvorbu?

Inšpiráciu čerpám z každodenného života. Najväčším zdrojom námetov sú pre mňa deti. Baví ma pozorovať, ako sa hrajú, ako sa správajú v rozličných situáciách a pokúšam sa to zachytiť. Maľovanie ponímam ako formu komunikácie. Snažím sa vyjadriť nejaký príbeh, ktorý rozvíjam v procese tvorby. Často sa mi stáva, že sa odkloním od pôvodného zámeru a výsledkom je úplne iný príbeh.

Inšpiráciu nachádzaš v každodennom živote i vlastných zážitkoch. Čo by si poradila ľuďom, ktorí by chceli začať maľovať, no nevedia, kde začať alebo si na to netrúfajú?

Maľovanie si vyžaduje predovšetkým dostatok času. A tiež kúsok odvahy sa do toho pustiť. Zadovážiť si maliarske potreby - vhodné farby, štetce, podkladové materiály - nie je problém. Sú dostupné nielen v špecializovaných obchodoch, ale aj v papiernictvách či kníhkupectvách. Veľa praktických rád i rozmanitých námetov sa dá nájsť na internete. Takže s chuťou do toho! Na povzbudenie by som pridala Picassov výrok: "Každé dieťa je umelec. Problém je zostať ním, aj keď vyrastie."

Ďakujem za tento citát, je aj mojím obľúbeným. Myslím, že tieto slová vystihujú aj tvoju cestu k umeniu. Hlavne tú radosť z tvorby a schopnosť zachovať si hravý pohľad na svet. A ďakujem veľmi pekne za príjemný rozhovor a prajem veľa zdravia, tvorivej energie, nových námetov a ďalších úspechov na výstavách doma i v zahraničí.

Verím, že sa uvidíme v septembri na výstave NAIVA BRATISLAVA 2026!

S autorkou sa rozprávala Adžana Modlitbová (riaditeľka ART 40 & NAIVA BRATISLAVA)

Foto: archív autorky