Rozhovor s Barbarou Józefowicz
For English version of interview please click on: https://www.naivabratislava.sk/l/interview-barbara-jozefowicz/
NAIVA BRATISLAVA vám prináša poetický rozhovor s víťazkou HLAVNEJ CENY - Barbarou Józefowicz z Poľska (Olesnica).
Presvedčíme sa, že jej život je bytostne spätý s naivným umením. Tak ako je ona súčasťou naivného umenia, je aj naivné umenie neoddeliteľnou súčasťou jej samej. Užite si tento rozhovor.
Aká bola Vaša cesta k umeniu?
Prvýkrát som pocítila potrebu maľovať, keď som zatúžila po mojej vlasti. Andrzej Stasiuk, súčasný poľský spisovateľ, napísal v jednom zo svojich románov, že "človek sa narodí v krajine, strávi v nej celé detstvo, potom odíde, aby zistil, čo znamená stratiť lásku". Mnoho rokov som žila v Latinskej Amerike (Argentína, Kolumbia, Mexiko a Kuba) a veľmi mi chýbalo Poľsko. Krajina, ľudia, tradície, počasie, ročné obdobia, najmä zima, ktorá mi v tých klimatických podmienkach chýbala. Myslím, že práve táto stratená láska ma priviedla k maľovaniu. A pretože som nemala umelecké vzdelanie, začala som maľovať tak ako som vedela, naivne. Každý rok, keď som prišla na dovolenku do Poľska, som videla, ako sa všetko mení a uvedomila som si, že mi Poľko naozaj chýba. Desať rokov moje obrazy viseli iba u nás doma. Až Alejandro Pinzon, veľký kolumbijský naivný maliar, ma presvedčil, že moje obrazy musím ukázať aj iným, vystaviť ich, pretože za to stoja. Som mu veľmi vďačná za to, že vo mňa veril.
Čo pre Vás znamená naivné umenie?
Môj priateľ napísal báseň k jednému z mojich prvých obrazov. Pre mňa je táto báseň základným popisom naivného umenia. Báseň v poľštine krásne znie (poznámka redakcie - báseň uverejňujeme v originále):
Że ptak większy od domu? Kogóż to przeraża?
Powszechnie wiadomo - boćkom to się zdarza.
Krowa psia, a pies koci? Nic to, dobry Boże.
I tak nieźle, ze w śniegu nie wyrosło zboże,
kościół się nie pochylił, nie przewrócił zamek,
skrzydła nie rosną drzewom, skry nie sypia z sanek.
Przecież wszystko być może w tę noc niepowszednią,
kiedy złotem lśni pałac, a księżyc swą przednią
próbą srebra blask sieje pośród nieba mroku.
Gwiazdka mruga z daleka... Coś się kręci w oku.
Sprawdzasz dłonią i czujesz, ze to łza tak wzbiera.
Nie płacz małe serduszko - ten świat nie umiera.
Cupnął gdzieś pod powieką i czeka tej chwili,
kiedy spojrzysz w głąb nocy. Nie, wzrok Cię nie myli.
Widzisz kropkę. Jaśnieje. Malutkie światełko.
Toż to okno, ogródek i dom jak pudełko.
Zerkniesz głębiej i widzisz - siedzą wszyscy wkoło.
Mama daje kolację. Jest ciepło, wesoło.
Wiec zapytasz: Dlaczego? Dlaczego i po co?
Odpowiem, że nie wiem. Jednak Losu mocą
wszystko to drga, gdzieś płynie i zawsze zostanie.
Czy ktoś pojmie do końca Einsteina równanie?
Hovorí sa, že ak chcete dobre vidieť celý obraz, musíte ísť za jeho rámec. Pre mňa je naivné umenie pokusom prekonať "rámec" seba samého a pozerať sa z odstupu, pokúsiť sa definovať svoje vlastné pocity, emócie a porozumieť tomu, čo je pre mňa dôležité. Možno, keby nebolo naivného umenia, nikdy by som nezistila, čo sa v mojej duši skutočne deje.
Máte vo svojich dielach obľúbené témy a motívy?
Mám obľúbené témy a motívy, ale časom vždy začnem hľadať niečo nové. Keď som žila mimo mojej rodnej krajiny, maľovala som Poľsko. Keď som sa vrátila, maľoval som aj ostatné krajiny, v ktorých som žila, pretože čas, ktorý som tam strávila, je pre mňa dôležitý. Som citovo spojená s každým z mojich obrazov, každý zobrazuje časť môjho života. Moju matku, ktorá smútila za svojim rodným mestom Vilnius a každý rok namaľovala plot okolo domu vo farbách litovskej vlajky. Môjho otca, ktorý rád navštevoval autoservis a trávil tam hodiny s priateľmi. Dojmy z detstva, keď sa svet zdal veľký a farebný a všetci ľudia boli dobrí a šťastní. Snehové vločky krúžiace vo svetle pouličnej lampy. Kino v malom poľskom meste, kde som vyrástla. To bolo čarovné miesto. Tam sa rodili sny a na dve hodiny filmu nám celý svet ležal pri nohách. Na jednom z mojich obrazov je pamätník, okolo ktorého som chodila ako malé dieťa. Pamätník bol zbúraný a zostal už len na mojom obraze. Vojenské orchestre, ktoré pochodovali ulicami mesta a vzbudzovali radosť detí, ktoré za nimi bežali. Záhrada, kde sme sa hrali na Indiánov, kovbojov. V tom čase nás nikto nestrážil, ale aj tak sme sa cítili bezpečne, akoby sa na nás díval neviditeľný anjel strážny. Preto sa mi páči, keď sa na mojich obrazoch objavia anjeli. Tí, ktorých môžu vidieť iba deti, pre dospelých sú neviditeľní. Niekedy anjel sedí na strome, niekedy má ďalekohľad na lepšie stráženie detí, niekedy dieťa sprevádza anjel, ktorý napriek svojim krídlam zdvorilo kráča s ním. Krajiny, v ktorých som žila, sa objavujú aj na mojich obrazoch. Báječné, farebné Mexiko, kde sa každý narodí ako umelec a kde pred rodinnými domami na Nový rok zapaľujú oheň, aby duše mŕtvych našli cestu domov. Hollywoodska maľba je zase poctou plynutiu času, ktorý je spravodlivý ku všetkým, nezabúda ani na bohatých a slávnych. Prvá láska, posledná láska, oneskorená láska.... Baví ma, keď sa ľudia pozerajú na moje obrazy a usmievajú sa.
Kde môžeme vidieť viac vašich diel? Online alebo naživo.
Každý rok sa snažím zúčastniť niekoľkých naivných umeleckých výstav v rôznych krajinách sveta, v Európe aj mimo Európy. Moje obrazy sú v Regionálnom múzeu v Jasle v Poľsku, v MAMBO Múzeu v Bucamaranga v Kolumbii, v Ekologickej nadácii v Nikiszowiec v Poľsku. Ilustrovala som knihu "Los cinco sentidos de una ninez comunista" vydanú v Španielsku. V budove kanadského zákonodarného zboru v Alberte (Edmonton) môžete nájsť jedno okno, ktoré som pomaľovala. Svoju tvorbu tiež uverejňujem na svojom profile na Facebooku.
Čo by ste poradili niekomu, kto by chcel začať maľovať?
Takej osobe by som povedala: "Sleduj svoje srdce, melódiu svojej duše. Nenechaj sa odradiť tým, že možno na začiatku to nedokážeš dokonale, že budeš mať vyššie očakávania, než možnosti. Maľovanie je akt viery a trpezlivosti. Ver, že aj taká maľba, ktorá spôsobí, že budeš chcieť zamaľovať celé plátno na bielo a začať odznova, bude v skutočnosti krásna. Neprestávaj maľovať, pretože každý má svoj vlastný príbeh maľovania."
Text: NAIVA BRATISLAVA a BARBARA JÓZEFOWICZ
Photo: © Jasielski Dom Kultury a BARBARA JÓZEFOWICZ
Video s dielami autorky: BARBARA JÓZEFOWICZ, edition by Naif Art Studio NY
Rozhovor prebehol v anglickom jazyku. Voľný preklad do slovenského jazyka (s výnimkou básne): NAIVA BRATISLAVA